Tip na výlet: Kostol a kláštor Katarínka

Zo starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, odtiaľ názov Katarínka, sú dnes už len ruiny, ktoré však ukryté v lesoch Malých Karpát majú neopakovateľnú atmosféru. Katarínka sa nachádza 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice a Naháč. Kláštor aj kostol sú súčasťou prírodnej rezervácie Katarína.


História kláštora sv. Kataríny siaha do prvej tretiny 15. storočia. Do tohto obdobia bola archeologickým výskumom datovaná kamenná gotická kaplnka v lesoch Malých Karpát na skalnatom návrší nad Dubovským potokom. Koncom 16. storočia sú zaznamenané údajné zjavenia sa sv. Kataríny istému pastierovi, ktorý na tomto mieste vytvoril v skale malú kaplnku – jaskyňu. V roku 1617 sv. Katarína mala zjaviť Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral.
Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. Ešte dnes je uctievaný ako kandidát svätosti. V decembri roku 1618 majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydal zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. V roku 1619 v kláštore už bývali prví dvanásti mnísi.

Kláštor a kostol žiaľ boli v priebehu histórie viac ráz vydrancované a zničené. V roku 1645 sa to postarali vojská Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania, pričom ho na záver zapálili. O rok neskôr sa uskutočnila  obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol bol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.1618 slúžil za sanktuárium. Približne v polovici 17. storočia bolo kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1782. Kláštor prepadli aj Turci. Stalo sa tak v roku 1663, žiaľ po ich vypudení bol opäť vyplienený cisárskymi vojakmi, ktorí zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov. V roku 1689 kláštor poškodili vojaci Imricha Tőkolyho.

V priebehu 18-teho storočia početní dobrodinci, hlavne bohatá šľachta, no i prostí ľudia z okolia, štedro obdarúvajú svätokatarínsky kláštor a niektoré rody sa tu nechávajú i pochovávať (Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí).  22. júla 1786 bol nariadením cisára Jozefa II. – kláštor sv. Kataríny zrušený, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov). V januári 1787 prevzala kláštor štátna správa pričom bol vykonaný súpis a  odhad majetku. Cenné predmety a bohatý inventár postupne preniesli do okolitých farských kostolov, mnohé predmety však boli rozkradnuté a navždy stratené. Odvtedy objekty postupne chátrali a pustli. V roku 1797 ich odkúpil gróf Jozef Erdődy, z úcty k pozostatkom svojich predkov, nezabránil však ich ďalšej postupnej skaze a premene v ruiny.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa na Katarínke konali skautské tábory a organizovali výlety františkánskych novicov. V druhej polovici minulého storočia bol kláštor mimo záujmu štátu a upadal naďalej do zabudnutia. Jeho históriu sa pokúšali kriesiť historici Hadrián Radváni a predovšetkým Jozef Šimončič. Malebné zrúcaniny začali ožívať 3. júla 1995 vďaka dobrovoľníkom a ich novému „rádu Katarínkovcov“ – záchrancov kláštora.

Odvtedy  sa mladí ľudia formou letných táborov snažia zachrániť tento kláštor pred ďalším pustnutím a rúcaním a oprášiť jeho búrlivú a zaujímavú históriu. Tábory pod záštitou  občianskeho združenia KATARÍNKA  a Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže sú určené pre mladých ľudí vo veku od 17 rokov z celého Slovenska (dobrovoľníkov bez nároku na finančnú odmenu). Konajú sa počas leta v júli až auguste v štyroch dvojtýždňových turnusoch. V pláne je organizovať ich pokiaľ nebude stavba celkovo zakonzervovaná.

Ak navštívite Katarínku môžete vidieť dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok. Každý návštevník, ktorý sa ocitne pri týchto majestátnych ruinách je očarený ich krásou, dôstojnosťou i zvláštnou magickou atmosférou vyžarovanou niekoľkostoročnými kameňmi v majestátnom tichu okolitej lesnej pustatiny.

Každoročne sa na Katarínke organizujú viaceré púte a sväté omše. Prvou z nich v tomto roku je Bielonedeľná púť. Putovať sa bude ako tradične, prvú nedeľu po Veľkej noci – 23.4.2017 zo železničnej stanice Buková. Vlak z Bratislavy odchádza o 7:55 do Trnavy, kde treba prestúpiť na osobný vlak o 9:03 do stanice Buková. Odtiaľ sa už ide na Katarínku pešo 10 km krásnou jarnou prírodou Malých Karpát. Svätá omša v medzi kostolnými múrmi je naplánovaná na 14:15 h.

 

 

Prístup:

Dostať sa na Katarínku je možné viacerými spôsobmi. Dôležité je však vedieť, že od hranice CHKO Malé Karpaty sa dá ísť ďalej iba peši a automobily treba  odstaviť pred lesom NA PARKOVISKU. Autom teda odbočíte asi v polovici vzdialenosti medzi Dechticami a Naháčom do kopcov Malých Karpát a po nespevnenej ceste sa dostanete k spomínanému parkovisku.

Pešo sa môžete vydať na Katarínku z Naháča, z Dechtíc i z dobrej vody. Z Naháča na Katarínku  trvá cesta po modrej turistickej značke orientačne 40 minút. S malými deťmi však počítajte minimálne o polovicu dlhší čas a v závere si užijete i trošku strmšie stúpanie. Priamo z Dechtíc sa ku kostolu a kláštoru dostanete približne za 1 hodinu a 20 minút. Ak sa vyberiete po modrej značke z Dobrej vody, rovnako vám to bude trvať približne 80 minút.

Pre všetky otázky, podnety a nápady týkajuce sa návštevy Katarínky, sprevadzánia a podpory turistom smerujte na email navstevy@katarinka.sk.

GPS:  N 48 o 33′ 19.2“   E 17 o 32′ 09.4“  nadmorská výška: 324 m

Zdroj: www.katarinka.sk  Foto: www.katarinka.sk