Rotundu sv. Juraja zrekonštruovali, Svätojurská púť sa uskutoční na konci apríla

Obľúbeným jarným podujatím v blízkosti Piešťan je Svätojurská púť k Rotunde sv. Juraja nad obcou Nitrianska Blatnica. Tento rok sa uskutoční 30. apríla a bude spojená s požehnaním zreštaurovanej rotundy. Sv. omša pri tejto príležitosti začne o 10:00 h a celebrovať ju bude nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.

Foto: www.rotundajurko.sk/S. Krošlák

Vznik rotundy je datovaný na 1. tretinu 9. storočia. Nachádza sa v horách pod hrebeňom vrchu Marhát v pohorí Považský Inovec nad obcou Nitrianska Blatnica. K rotunde je najľahší prístup z obce po zelenej turistickej značke, pričom vzdialenosť je približne 5 km. Púte v nedeľu po sviatku sv. Juraja sa tu konajú viac ako 500 rokov a ich tradícia nebola prerušená ani za bývalého režimu.

Rotunda pochádza ešte z predcyrilometodského a predveľkomoravského obdobia. Svoju dvojičku mala v neďalekom Ducovom /Kostolec/. Okolo obidvoch boli palisádové dvorce patriace miestnej vládnucej vrstve. Kostolík sa nachádza v Považskom Inovci a jeho krajinnom podcelku Krahulčie vrchy. . Od roku 1530 sa tu schádzajú tisíce pútnikov vždy po sviatku sv. Juraja /24.apríla/. Do dnešných čias sa zachovala aj vďaka stavebným úpravám v 11.-13.storočí. Najväčším stavebným počinom bolo preklenutie ruín a akési znovuvztýčenie kostolíka v roku 1530. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a stredoveká škola, ktorej najvýznamnejším známym žiakom bol rodák z Košickej Belej Ján Scitovský – neskorší ostrihomský arcibuskup a kardinál, prímas mnohonárodného Uhorska.

Foto: www.rotundajurko.sk

Rotunda vznikla blízko vtedy frekventovaného horského prechodu /sedlo Gajda/ z Ponitria na Považie a ďalej až na Moravu. Pri archeologickom výskume, ktorý viedol prof. Alexander Ruttkay, boli objavené dva palisádové dvorce naväzujúce na seba. Celkovo sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré s nálezmi strieborných šperkov. Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy. O tom, že Nitrianska Blatnica sa stala dedičkou osady Púsť pri Jurkovi, svedčí aj testamentálna listina veľmoža Stojslava /† 1185/, potvrdená kráľom Belom III. Tento podľa mena staroslovenský veľmož zdedil po otcovi Sanad rozsiahle majetky na Považí a Ponitrí, čo svedčí, že takmer 300 rokov po páde Veľkej Moravy si jeho rod dokázal obhájiť tradíciu kultúry, majetku a moci.

Zdroj: www.rotundajurko.sk