Obec Ostrov

Obec Ostrov leží 6 km na severozápad od kúpeľného mesta Piešťany v severnej časti Trnavskej sprašovej pahorkatiny. Chotár obce má výmeru 802 ha. Vhodná geografická poloha, úrodná poľnohospodárska pôda a výdatnosť vodných tokov ( Dudváh ) tvorili vhodnú oblasť pre sídliská pravekých roľníkov. Po dlhé obdobie sa praveké osídlenie v dnešnom katastrálnom území Ostrova sústreďovalo na jednotlivých polohách vhodných na zakladanie sídlisk.

Výrazné nálezy úlomkov črepov, hladenej a štiepenej kamennej industrie (sekerky, čepele, škrabadlá) z mladšej doby kamennej – neolitu a eneolitu (5 000 – 2 000 rokov pred n. l.) pochádzajú z polohy Stráne – Zábranie pri obecnom. Nájdené črepy sú svojou výzdobou charakteristické pre želiezovskú skupinu a pre lengyelskú a bádenskú kultúru. Stredoveké črepy, ktoré sa našli na tejto lokalite pochádzajú z 12. – 13. storočia. Dôležité zbery na tejto lokalite uskutočnili pracovníci Balneologického múzea v Piešťanoch a prof. Kolenčiaková.

Črepy lengyelskej kultúry (3 500 rokov pred n. l.) a pekná rádiolaritová čepeľ sa našli v polohe Pažitie. Sídlisko objavené v tejto polohe je súčasťou pravekého osídlenia koncentrovaného na dudvážskej terase siahajúceho na sever až po Čachtice.

Archeologické nálezy nám dokladajú dlhý vývoj a intenzitu osídlenia v katastrálnom území Ostrova až po prvú písomnú správu. Tá je z roku 1113 a nachádza sa v Zoborskej listine. Ostrov v tejto listine vystupuje pod názvom Stro. Obsahom sa listina, ktorá je značne poškodená viaže k benediktínskemu kláštoru sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Obsahuje súpis kláštorného majetku , ktorý sa rozprestieral na území od Trenčína až po Dunaj. Zoborská listina, ktorá bola v roku 1988 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku je cenným zdrojom poznania osídlenia, majetkových pomerov a topografie časti Slovenska začiatkom 12. storočia.

Ostrov ako dôležitý bod obchodnej tzv. Sliezskej cesty sa v roku 1462 uvádza ako Oztio. V portálnom súpise z roku 1452 sa obec uvádza pod názvom Oztrow. Je možné, že okolo roku 1332 bola v obci popri kostole aj fara. V cirkevných vizitáciach z rokov 1559 a 1560 sa fara v obci neuvádza. Dnes Ostrov spolu so Strážami patrí do obvodu farského úradu Krakovany. Cirkevné matriky, ktoré sú bohatým zdrojom informácií, sa v obci zachovali od roku 1701.

Pri pohľade na katastrálnu mapu Ostrova, ktorá pochádza z roku 1898 sa intravilán obce črtá ako typ obce s radením domov okolo námestia, do ktorej vedie len jedna cesta. Tento druh usporiadania domov – okruhlica je na Slovensku vzácny. V Ostrove ho neskoršie nahradila cestná radová zástavba.

V strede obce stojí r. k. Kostol s patrocíniom sv. Imricha. Pôvodne barokový kostol bol v roku 1804 klasicisticky prestavaný. Jednoduchá jednoľodová stavba s predstavanou vežou má rovný strop a je uzavretá oválnym presbytériom. Na mieste dnešného kostola môžeme predpokladať stopy stavby staršieho kostola a prikostolného cintorína.

Viac informácií na www.obecostrov.sk.