Katarínka – magické miesto v Malých Karpatoch

Máte chuť na príjemný výlet? Odporúčame návštevu Katarínky, teda ruín starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Nachádza sa v lesoch Malých Karpát približne 30 km od Piešťan a 20 km od Trnavy v blízkosti  obcí Dechtice a Naháč. Kláštor aj kostol sú súčasťou prírodnej rezervácie Katarína. V nedeľu 8. apríla sa tiež uskutoční Bielonedeľná púť na Katarínku, ktorá sa koná od roku 1998 vždy týždeň po Veľkej noci.

História kláštora sv. Kataríny siaha do prvej tretiny 15. storočia. Do tohto obdobia bola archeologickým výskumom datovaná kamenná gotická kaplnka v lesoch Malých Karpát na skalnatom návrší nad Dubovským potokom. Koncom 16. storočia sú zaznamenané údajné zjavenia sa sv. Kataríny istému pastierovi, ktorý na tomto mieste vytvoril v skale malú kaplnku – jaskyňu. V roku 1617 sv. Katarína mala zjaviť Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral.
Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. Ešte dnes je uctievaný ako kandidát svätosti. V decembri roku 1618 majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydal zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. V roku 1619 v kláštore už bývali prví dvanásti mnísi.

Kláštor a kostol žiaľ boli v priebehu histórie viac ráz vydrancované a zničené. V roku 1645 sa to postarali vojská Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania, pričom ho na záver zapálili. O rok neskôr sa uskutočnila  obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol bol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.1618 slúžil za sanktuárium. Približne v polovici 17. storočia bolo kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1782. Kláštor prepadli aj Turci. Stalo sa tak v roku 1663, žiaľ po ich vypudení bol opäť vyplienený cisárskymi vojakmi, ktorí zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov. V roku 1689 kláštor poškodili vojaci Imricha Tőkolyho.

V priebehu 18-teho storočia početní dobrodinci, hlavne bohatá šľachta, no i prostí ľudia z okolia, štedro obdarúvajú svätokatarínsky kláštor a niektoré rody sa tu nechávajú i pochovávať (Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí). 22. júla 1786 bol nariadením cisára Jozefa II. – kláštor sv. Kataríny zrušený, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov). V januári 1787 prevzala kláštor štátna správa pričom bol vykonaný súpis a odhad majetku. Cenné predmety a bohatý inventár postupne preniesli do okolitých farských kostolov, mnohé predmety však boli rozkradnuté a navždy stratené. Odvtedy objekty postupne chátrali a pustli. V roku 1797 ich odkúpil gróf Jozef Erdődy, z úcty k pozostatkom svojich predkov, nezabránil však ich ďalšej postupnej skaze a premene v ruiny.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa na Katarínke konali skautské tábory a organizovali výlety františkánskych novicov. V druhej polovici minulého storočia bol kláštor mimo záujmu štátu a upadal naďalej do zabudnutia. Jeho históriu sa pokúšali kriesiť historici Hadrián Radváni a predovšetkým Jozef Šimončič. Malebné zrúcaniny začali ožívať 3. júla 1995 vďaka dobrovoľníkom a ich novému „rádu Katarínkovcov“ – záchrancov kláštora.

Bielonedeľná púť sa koná pravidelne od roku 1998 vždy týždeň po Veľkej noci, pričom nadväzuje na tradície historických pútí z 18. storočia. Tie organizoval trnavský biskup a podľa dochovaných záznamov sa ich v zúčastňovalo okolo päťtisíc veriacich, najmä z blízkych obcí a z okolia Trnavy.

Púť začína na železničnej stanici Buková o 9:45 h. Cesta lesmi trvá približne tri hodiny a pútnikov čaká niekoľko zastavení v rámci ktorých sa dozvedia o histórii Katarínky, ale zahĺbia sa tiež do rozjímania pri zamysleniach. Putuje sa po červenej značke smerom na Cerovú a odtiaľ neznačenou lesnou cestou smerom na Katarínku. Tu vyvrcholí program svätou omšou priamo v ruinách kostola sv. Kataríny so začiatkom o 14:30 h.

Po svätej omši je možnosť turistického sprevádzania po komplexe a v prípade priaznivého počasia aj výstup na novosprístupnenú vežu, z ktorej je nádherný výhľad do okolia. Pripravené sú tiež ohniská, kde si budete môcť opiecť, čo si prinesiete so sebou. Tí čo budú mať stále nadbytok energie si môžu na lúke pokojne ešte zahrať futbal, či inak stráviť príjemný čas v príjemnom prostredí s priateľmi. Púť sa koná aj za zhoršeného počasia.

Prístup:

Dostať sa na Katarínku je možné viacerými spôsobmi. Dôležité je však vedieť, že od hranice CHKO Malé Karpaty sa dá ísť ďalej iba peši a automobily treba  odstaviť pred lesom NA PARKOVISKU. Autom teda odbočíte asi v polovici vzdialenosti medzi Dechticami a Naháčom do kopcov Malých Karpát a po nespevnenej ceste sa dostanete k spomínanému parkovisku.

Pešo sa môžete vydať na Katarínku z Naháča, z Dechtíc i z dobrej vody. Z Naháča na Katarínku  trvá cesta po modrej turistickej značke orientačne 40 minút. S malými deťmi však počítajte minimálne o polovicu dlhší čas a v závere si užijete i trošku strmšie stúpanie. Priamo z Dechtíc sa ku kostolu a kláštoru dostanete približne za 1 hodinu a 20 minút. Ak sa vyberiete po modrej značke z Dobrej vody, rovnako vám to bude trvať približne 80 minút.

Pre všetky otázky, podnety a nápady týkajuce sa návštevy Katarínky, sprevadzánia a podpory turistom smerujte na email navstevy@katarinka.sk.

GPS:  N 48 o 33′ 19.2“   E 17 o 32′ 09.4“  nadmorská výška: 324 m

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Katarínka 48.555002, 17.535692 Starobylé ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej (Trasy)

-rp-