Jozef Metelka nerozdával len autogramy, ale aj úsmevy a dobrú náladu

IMG_6110

“Po príchode sme boli ubytovaní v olympijskej dedine, o ktorej sa popísali rôzne legendy na internete a v médiách. Nebolo to vôbec až také zlé, bolo to veľmi jednoduché ubytovanie, ktoré sa samozrejme nedá porovnávať s nejakým hotelom, pretože to boli apartmány, v ktorých sme mali vlastné izby. Niektoré tie legendy pravdivé naopak boli. Taká najväčšia pikoška, ktorá sa tam stala, bola ojedinelým prípadom. Rozprávali sme sa s Novozélanďanmi a jeden člen ich z realizačného tímu hovorí: “No tak idem spať, ľahnem si do postele, zobudím sa a strop nikde. Všetko tam bolo rozsypané okolo postele a zhora tiekla voda.” Našťastie to prežil bez ujmy na zdraví, ale toto bol taký naozaj ojedinelý prípad,” povedal o ubytovaní na paralympiáde v brazílskom Riu Jozef Metelka.

Podujatie spoločnými silami zorganizovali občianske združenie Pro Civitate – Spoločne pre Piešťany, Rezort Piešťany, Mestská knižnica mesta Piešťany a občianske združenie Sĺňava Piešťany. V Piešťanskom informačnom centre sa rozhovory týkali rôznych tém, napríklad aj toho, že paralympijské medaile cinkajú, pričom zvuk zlatej, striebornej a bronzovej medaile znie inak. Jozef Metelka spomenul problémy pred štartom jeho zlatého stíhacieho preteku na 4 kilometre, kedy ho rozhodca nechcel pustiť s bicyklom na trať kvôli nesplneniu parametrov. Rovnaký bicykel, ktorý prešiel všetkými rozjazdami bez problémov, mal 15 minút po premeraní príliš blízko koleso a rám. Náš cyklista síce situáciu zvládol s ľadovým pokojom, ale realizačný tím sa poriadne zapotil a ak by nebolo pomoci britského tímu, zrejme by sa mu odštartovať nepodarilo.

“Na špeciálnom dráhovom bicykli je trošíčku iný posed a samozrejme sa na ňom dá ísť aj von, ale neodporúčal by som nikomu, pretože nemá brzdy a brzdí sa vlastne pohybom nôh dozadu a keď sa človek rozbehne, je to ako keď ste na spiningu. Teda akonáhle sa rozbehnete nohy nemôžete zastaviť, pretože by vám to naozaj odtrhlo nohy. Šprintéri na nich chodia okolo 70 – 80 kilometrov za hodinu, ja som mal na 4 kilometre, teda na veľmi krátku vzdialenosť priemerku zhruba 55 kilometrov za hodinu. Ale to je teda zrátané s tým, že sa štartuje od nuly, myslím, že bez toho by to bolo asi 60,” povedal ďalej náš paralympionik.

Zaujímavý príbeh sa viaže k taštičke, v ktorej si Jozef Metelka priniesol svoje tri paralympijské medaile. Dostali ich výhradne usporiadatelia a boli naozaj kvalitne vyrobené. Náš cyklista sa jednu z nich snažil získať, pretože sa mu veľmi zapáčila, ale nedarilo sa mu to. Nakoniec ju vymenil s usporiadateľkou, ktorá sa starala o prinášanie medailí za bundu v slovenských farbách. Hovorilo sa aj o protézach, ktorých má Jozef dohromady až desať a ich “prezúvanie” prirovnal k výberu topánok. Každá z nich je totiž vhodná na niečo iné a kým počas pretekov máva nasadený aerodynamický typ, počas chôdze alebo horskej cyklistiky používa ďalšie.

“Mojou ďalšou ambíciou sú určite preteky s “dvojnožcami”. V podstate momentálne záleží na Slovenskom zväze cyklistiky, či sa rozbehnú a budú skúšať vybavovať divokú kartu, ktorá by mi umožnila podľa mojich časov potom dostať sa na Majstrovstvá sveta do Hong Kongu. Momentálne som celkovo trinásty na svete a ja v tom problém nevidím,” povedal o svojich plánoch do budúcnosti Jozef Metelka. Všetci chcú prezentovať to, že šport by mal spájať ľudí a ja verím v to, že by ich nemal rozdeľovať. Uvidíme ako sa to podarí pretransformovať do praxe a snáď aj v realite to bude také, aké je to na papieri,” povedal o svojich plánoch do budúcnosti Jozef Metelka.

Cyklojazda vedúca po trase Kolokruhu začínala od Barlolámača a za asistencie Mestskej polície viedla po Kolonádovom moste, pod platanovou alejou cez Krajinský most a pokračovala v smere na Ratnovce cez hať až k Bufetu Dino. Tam pokračovala autogramiáda, účastníci si mohli zdarma vychutnať grilované špeciality podľa Jozefovho receptu a samozrejme sa s našim úspešným športovcom odfotiť.

Zdroj: PNky